Pekný spôsob spoznávania Trenčianskeho kraja na bicykli
Text a foto: Juraj Hlatký, SCK Podolie
Článok Vám priniesla Cykloplatforma Slovenska
Zámerom celoročného podujatia Vrchárska koruna Trenčianska je poukázať na výnimočné turisticky známe i menej známe lokality na území Trenčianskeho kraja. Za týmto počinom stoja Krajská organizácia cestovného ruchu Región Trenčín a Trenčiansky samosprávny kraj. V tomto roku už prebieha štvrtý ročník podujatia. Pôvodný návrh bol volený tak, že do lokalít sa presúvali návštevníci na bicykli, no neskôr boli pridané presuny a výstupy aj pešo, alebo pešo so psom.
Hoci má akcia v názve slovo vrchárska, nejedná sa výlučne o výstupy na vrcholy. V itinerári je zaradených 20 lokalít, pričom samotných čistých vrcholov je iba 5, rôzne vyvýšeniny sú 4, potom 2 sedlá a 1 rozhľadňa. Ďalej sem patrí 5 hradov, 2 sakrálne pamiatky a netradične aj 1 jaskyňa, vlastne priepasť.
Oficiálnou web stránka podujatia je na linku: https://vkt-bike.sk/. Na tejto stránku sa vám zobrazí zoznam lokalít, ich popis, odporúčaný prístup a mapky. Podmienkou plnenia je v priebehu kalendárneho roka absolvovanie návštev všetkých 20 lokalít. Pri telesne postihnutých stačí návšteva 5 lokalít. Stránka uvádza, že ak sa účastník riadi popisom výletov do všetkých lokalít podľa webu, tak pri ich návšteve prejde 192 km a vystúpa 8730 m prevýšenia.
Predstavme si tento turistický produkt podrobnejšie, v niektorých častiach totiž ponúka aj iné možnosti, ako sú na autorskom webe. Dobrý obraz si urobíte aj z fotografií, ktoré sú pod článkom.
Vrcholy
Začneme čistými vrcholmi. V zozname sú aj najvyššie vrcholy Bielych Karpát – Veľká Javorina a Považského Inovca – Inovec. Vrchol Veľkej Javoriny (971 m n. m.) sa nachádza v okrese Nové Mesto nad Váhom nad obcami Bzince, Lubina a mestom Stará Turá. Prístup k nemu je najlepší z miestnej časti Lubiny – Hrnčiarového. Odtiaľto po zelenej cykloznačke č. 5303 prídeme do lokality Barina. Tu začína žltá cyklotrasa č. 8304, ktorá nás privedie stúpajúcou asfaltkou až k Holubyho chate na Javorine. Od nej je to už iba kúsok neznačene po ďalšej asfaltovej ceste popod TV vysielač až na trávnatý vrchol Veľkej Javoriny. Vrchol Inovca (1042 m n. m.) sa nachádza v okrese Trenčín nad obcami Selec, Dubodiel a Trenčianske Jastrabie. Prístup naň je najlepší z obce Mníchova Lehota – motorest Radar. Tadiaľto v súčasnosti prechádza červeno značená cyklo Hrebeňovka Inovca č. 043. Po nej asfaltovou cestou okolo Chaty pod Inovcom vystúpame až na vrchol Inovca. Nachádza sa tu aj 16 m vysoká kovová rozhľadňa Helena. Ďalším vrcholom na Hrebeni Považského Inovca je lokalita pod Ostrým vrchom. V nadmorskej výške 863 m sa nachádza na hrebeni drevený dvojkríž a odpočinkové lavičky. Lokalita sa nachádza sa v okrese Nové Mesto nad Váhom nad obcou Kálnica. V súčasnosti tu priamo prechádza červeno značená cyklo Hrebeňovka Inovca č. 043, no na výjazd sa odporúča vyraziť z obce Kálnica po zeleno značenej cyklotrase č. 5330. Tá vedie Kálnickou dolinou najprv po asfaltových cestách, v závere vystúpa po kvalitných spevnených lesných cestách okolo útulne Izba na hlavný hrebeň pohoria. K ďalším najvyšším vrcholom pohorí – Myjavskej pahorkatiny treba spomenúť aj Bradlo so Štefánikovou mohylou. Má nadmorskú výšku 543 m. Leží v okrese Myjava nad obcou Košariská a mestom Brezová pod Bradlom. Na bicykli sa sem možno dostať z Košarísk po modro značenej cyklotrase č. 2202, alebo z Brezovej pod Bradlom po neznačenej asfaltke z mesta na Bradlo. Za ďalším vrcholom sa presunieme do pohoria Javorníky. Vrchol Stratenec (1055 m n. m.) sa nachádza v okrese Považská Bystrica nad obcou Papradno, časť Podjavorník. Práve z tejto časti je naň aj najlepší prístup. Po modro značenej cyklotrase 2307 prejdeme do sedla Adamkov, tu odbočíme na zeleno značenú cyklotrasu 5326 a žltú odbočku 8339 do sedla pod Malým Javorníkom. Odtiaľto už pokračujeme neznačene hrebeňom doprava cez Malý Javorník a sedlo Bukovinka až na Stratenec. Je tu malá drevená rozhľadňa s vyhliadkovou plošinou vo výške 7 m, odpočívadlo a pamätník Tri kríže. K vrcholom možno zaradiť aj Čierny vrch v Strážovských vrchoch – konkrétne lokalitu TV vysielača pod vrcholom. Leží v nadmorskej výške 997 m. Nachádza v okrese Bánovce nad Bebravou nad obcami Kšinná alebo Nitrianske Rudno. Z druhomenovanej obce vedie skoro až k vrcholu z časti Rudnianska Lehota zeleno značená cykloturistická trasa č. 5317. Neznačene sa sem možno dostať aj z obce Kšinná po lesnej asfaltovej ceste popri potoku Radiša.
Ďalšie geografické ciele
V pohorí Žiar sa nachádza lokalita Štyri Chotáre (711 m n. m.). Leží v okrese Prievidza nad obcou Nedožery – Brezany. Práve z nej – časti Kanie pysky je aj najlepší prístup. Po zeleno značenej cyklotrase 5318 prídeme aj do nášho cieľa. Posledným kopcom je malý vrchol Skala (471 m n. m.). Leží v okrese Púchov nad obcou Streženice. Práve z nej – časti Štepnice je sem aj najlepší prístup. Nie je tu síce značená cyklotrasa, začína tu však krížová cesta, ktorá končí na vrchole. Do tejto prvej skupiny zaradíme ešte aj dve sedlá, jednu rozhľadňu a jedno miesto v lome. Prvým je Papajské sedlo. Má nadmorskú výšku 701 m. Leží v hraničnom hrebeni pohoria Javorníky v okrese Púchov nad obcou Lazy pod Makytou. Priamo ním prechádza červeno značená MTB Cyklomagistrála č. 053 – Hrebeňovka Javorníkov. Najlepší prístup je však z miestnej časti obce Lazy pod Makytou – časť Čertov, odkiaľ vedie do sedla žlto značená cyklotrasa č. 8340. Druhým je Sedlo Lúčky. Má nadmorskú výšku 550 m. Leží v okrese Trenčín zo západu nad obcou Soblahov, z východu nad obcou Motešice. Nevedie sem značená cyklotrasa, zo západu ani pešia trasa. Hoci web stránka uvádza prístup práve zo západu z obce Soblahov, túto neoporúčam, lebo je vedená cez prírodnú rezerváciu Bindárka, čo je v rozpore so zákonom. Preto radšej odporúčam výjazd z východu, z miestnej časti Motešíc – Peťovky po lesnej ceste spolu so žltou turistickou značkou. Ďalším cieľom v kraji je protipožiarna veža – rozhľadňa Klenová. Tá sa nachádza v nadmorskej výške 585 m, v okrese Myjava nad obcou Košariská. Nevedie k nej značená cyklotrasa. Web stránka uvádza prístup z Brezovej pod Bradlom, no lepší je z Dolných Košarísk od penziónu Holotéch víška. Popri ňom asfaltovou cestou stúpame do lesa, neskôr sa pripojí modrá turistická značka. Na ďalšom rázcestí sa zasa pripojí červená turistická značka, po nej odbočíme na asfaltku vľavo. Na ďalšom rázcestí ciest ide červená turistická značka doprava, my však pokračujeme neznačene ešte asi 300 metrov po asfaltke vľavo. Rozhľadňa je vľavo pri ceste. Poslednou horskou lokalitou je Butkov kríž (594 m n. m.), ktorý sa nachádza v okrese Ilava nad obcou Ladce. Je situovaný na jednej z terás lomu, prístup k nemu je odporúčaný z obce Ladce po vybudovanej krížovej ceste, v súčasnosti tam nie je vyznačená cyklotrasa.
Hrady a sakrálne pamiatky
Osobitú kapitolku v zaradených lokalitách tvoria hrady. Je ich 5. Ako prvý treba isto spomenúť Trenčiansky hrad (320 m n. m.), ktorý sa nachádza v okrese Trenčín na strmej skale nad rovnomenným krajským mestom. Prístup k nemu je odporúčaný po novovybudovanej ceste k južnému opevneniu v smere od Breziny a Čerešňovému sadu. V súčasnosti tam nie je vyznačená cyklotrasa, ale plánuje sa jej vyznačenie. Hrad Lednica (440 m. n. m.) sa nachádza v okrese Púchov nad rovnomennou obcou na ostrom bielo-karpatskom bradle. Prístup k nemu je odporúčaný z obce Horovce. V súčasnosti k nemu nie je vyznačená cyklotrasa, do obce Lednica však možno prísť po existujúcej komunikácii, z nej stúpa k hradnej bráne krátka lesná cesta. Hrad Sivý Kameň (573 m n. m.) sa nachádza v okrese Prievidza nad obcou Podhradie. Prístup k nemu je odporúčaný z obce Lehota pod Vtáčnikom. V súčasnosti pod ním prechádza modro značený Bojnický cyklookruh č. 2308. Z neho treba krátko odbočiť k hradu, no bicykel je potrebné odparkovať pod hradnou skalou a záverečný výstup absolvovať pešo. Hrad Tematín (600 m n. m.) sa nachádza v okrese Nové Mesto nad Váhom v pohorí Považský Inovec nad obcami Hrádok a Lúka. Prístup k nemu je odporúčaný z obce Hrádok, odkiaľ vychádzajú dve značené MTB cykloturistické trasy – modrá č. 2310 a zelená 5304. Zelená je okruhom a prechádza priamo pod hradom. Z nej k hradnej bráne zostáva potlačiť bicykel iba pár desiatok metrov. Asi najnáročnejšie prístupným je odľahlý Uhrovský hrad, ležiaci v srdci Strážovských vrchov. Nachádza sa v nadmorskej výške 591 m v okrese Bánovce nad Bebravou nad obcou Uhrovské Podhradie. Prístup k nemu je odporúčaný práve z tejto obce. V súčasnosti k nemu nevedie značená cyklotrasa, no na horskom bicykli sa možno k vstupnému mostu do hradu dostať po spevnenej lesnej ceste. Tá začína na konci obce v doline pri kameňolome, neznačene stúpa v smere na Holý vrch až do miesta, kde sa cesta napojí v serpentíne na modrú turistickú značku. Tá ďalej vedie spolu s lesnou cestou až k hradu.
V zozname sú aj dva objekty sakrálneho kultúrneho dedičstva. Prvým je románsky kostol v Sádku. Nachádza sa v nadmorskej výške 305 m na vyvýšenine nad miestnou časťou obce Klátova Nová Ves – Sádok. Nevedie sem značená cyklotrasa, prístup je možný po existujúcej komunikácii z obce Bošany alebo obce Klátova Nová Ves s odbočením do časti Sádok. Druhou sakrálnou stavbou je kaplnka Svätý Vendelín. Nachádza sa v nadmorskej výške 484 m na lúčke pod vrcholom Skalica nad mestom Bojnice na križovatke červenej, zelenej a žltej turistickej značky. Na bicykli je sem najjednoduchší prístup po lesnej ceste spolu so žltou pešou turistickou značkou od autocampingu Bojnice. Tento výjazd možno spojiť s výstupom na 30 m vysokú rozhľadňu Čajka.
Netradičná lokaiita na záver
A na záver som si nechal exotickú lokalitu v celom tomto súbore. Poviem úprimne, neviem, prečo ju sem autori zaradili, keďže v kraji existujú ďalšie desiatky a stovky krásnych miest – vrcholov, pamiatok, rozhľadní a výhľadových miest. Ale k veci – poslednou lokalitou je priepasť Kortmanka, ležiaca v Strážovských vrchoch nad obcou Pružina v nadmorskej výške 825 m. Je to lokalita, kde proste vystúpate hore, aby ste sa teoreticky dostali dolu pod zem. Takže žiadna vrchárska lokalita… Keďže však priepasť je nie voľne a verejne prístupná, pre splnenie podmienok sa odfotíte pri jej ochrannej mreži, alebo turistickom smerovníku.
Dúfam, že som Vás navnadil k návšteve, aj keď možno nie na všetky popísané lokality, tak aspoň na niektoré. Určite si medzi tými klasicky známymi nájdete aj nové, krásne miesta, o ktorých ste doteraz nevedeli…