Ak chcú autá na križovatke prejsť cez svetelnú križovatku, musia počkať kým prejdú cyklisti

Úplne preklopená logika,ktorú poznáme zo slovenských, ale aj väčšiny svetových miest sa uplatňuje v meste Delft na svetelne riadených križovatkách. Kým tradičné križovatky sú nastavené na motorové vozidlá a zelenú dávajú chodcom, prípadne cyklistom iba občas počas signálneho cyklu, táto križovatka je iná.

Cyklisti majú stále zelenú, a autá,ktoré križujú cestičku pre cyklistov musia čakať, kým križovatka pridelí červenú cyklistom a umožní autu prejsť na zelenú. Ale to iba na krátku chvíľu, potom zase dostanú zelenú cyklisti.

Je to jeden z príkladov, ktorý sa uvádza v zaujímavej knihe: Curbing Traffic: The Human Case for Fewer Cars in Our Lives.

Aj keď niekoľko ďalších križovatiek v Delfte má podobné riešenie, je ešte bežnejšie, že ulice nemajú vôbec žiadne svetelné riadenie. “V zásade odstraňujú akýkoľvek typ signalizácie alebo priority a spoliehajú sa iba na dôveru a signály rúk a sociálne podnety a spoluprácu, aby sa ľudia dostali cez križovatky,” hovorí spoluautor knihy Bruntlett. Čiastočne je to možné, pretože veľa ľudí cestuje na bicykloch alebo pešo – zhruba polovica obyvateľov Delftu sa pohybuje na bicykli, oproti iba 20% autom. Ľudia jazdiaci v bubline auta, majú tendenciu pohybovať sa na autopilote, menej si uvedomujú svoje okolie. Naopak, keď sú ľudia na bicykloch, prirodzene si viac uvedomujú ostatných okolo seba, čo uľahčuje nadviazanie očného kontaktu a navigáciu v preplnených priestoroch bez semaforov. Úplné odstránenie dopravných signálov znamená, že vodiči sú nútení pohybovať sa opatrnejšie.Pomáha tomu aj fyzický dizajn ulice. Mnoho ciest je úzkych, čo uľahčuje prechod cyklistom a chodcom. Predĺženia obrubníka sa na križovatkách znamená, že vodiči musia spomaliť, aby odbočili, a zreteľne vidia každého, kto im stojí v ceste.

zdroj: https://www.fastcompany.com/90650405/at-this-intersection-drivers-have-to-ask-the-bikes-to-stop