Prieskum Shimano o používaní e-bicyklov v mestách – čo znamená pre Slovensko?

Prieskum analyzoval roky 2020/21, ovlyvnené pandémiou Covid-19. Cieľom prieskumu, už tretieho, ktorý spoločnosť na túto tému realizovala, je spoznanie úlohy, ktorú v našej spoločnosti zohrávajú elektrické bicykle a ako sa pandémia podpísala na nákupoch a využívaní e-bicyklov.
Na prieskume sa zúčastnilo 14.000 respondentov z krajín Rakúsko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Nórsko, Polsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko a Veľká Británia.
Viac o prieskume na stránke Bike-eu.com.

I keď sa prieskum neudial na Slovensku, jeho výsledky sú dôležité aj pre slovenské mestá a ministerstvá, pretože trendy z vyspelých krajín k nám prichádzajú síce pomaly , ale isto a tak sú takéto prieskumy dobrým indikátorom toho, čo treba očakávať a na čo sa treba pripraviť.

Niektoré zo zaujímavých výsledkov:

• 24% respondentov uviedlo, že nepoužívajú bicykel na dopravu, pretože v mestách chýba bezpečná infraštruktúra;
• 27% respondentov uviedlo, že kvôli pandémii uvažujú o nákupe elektrického bicykla na dopravu po meste; medzi hlavné motivácie bolo vyhnutie sa verejnej doprave kvôli Covidu-19 a obmedzenie (či dokonca úplne nahradenie) používania auta, v niektorých krajinách je hlavným dôvodom aj snaha aktívne sa pohybovať a tiež znížiť svoju uhlíkovú stopu;
• klimatické zmeny a zníženie dopadov svojej mobility na životné prostredie sú však uvádzané ako ďalšia dôležitá motivácia použivať e-bicykle u značnej časti respondentov vo všetkých krajinách;
• i keď e-bicykel je podstatne lacnejší ako auto, značná časť respondentov uviedla cenu ako hlavnú bariéru kúpy;
• časť respondentov by si kúpila nákladný bicykel ako alternatívu k autu, ale bráni tomu opäť najmä cena, pretože ide najmä o ľudí vo veku 18-35 rokov, ktorí ešte nemajú potrebné finančné zázemie;
• 25% respondentov uviedlo, že počas najbližších 12 mesiacov určite navštívi predajňu alebo servis bicyklov a to nielen kvôli kúpe, ale aj kvoli konzultácii a získaniu rady.

Čo z toho vyplýva pre Slovensko? Na prvý pohľad sa zdá, že málo, pretože prieskum sa neudial na Slovensku a pretože na Slovensku sa predávajú v drvivej väčšine horské elektrické bicykle. Avšak to je iba prvý pohľad, ten druhý hovorí o tom, že jednak e-bicykle žehlia kopce a skracujú vzdialenosti a jednak cena tých mestských klesá. Je preto úplne jasné a už neodvrátiteľné, že mestské e-bicykle zažijú na Slovensku boom. Mestské e-bicykle na Slovensko prídu, len sa to stane o pár rokov neskôr ako vo vyspelých krajinách. Podobne to bolo aj s inými bicyklovými fenoménmi, ako sú napríklad horská cyklistika, rekreačná cyklistika, drahé horské e-bajky, cyklotrasy – síce neskôr ako v Európe, ale dnes sú tu a sú veľké.

Na jednej strane pripravované dotácie do cyklistickej infraštruktúry sú dobrou odpoveďou na takéto informácie. Je však veľmi potrebné strážiť ich efektivitu. Tento aj iné prieskumy ukazujú, že nedostatočná infraštruktúra je hlavnou prekážkou používania bicykla na dopravu, takže starostlivo cielené dotácie môžu s nízkymi nákladmi (neporovnateľne nízkymi voči investíciám do individuálnej či hromadnej automobilovej dopravy) v mestách vyvolať nárast cyklistickej dopravy až na dvojciferné podiely na celkovej dopravnej práci (samozrejme nie hneď, bude na to treba niekoľko rokov). Cyklodopravné komunikácie však potrebujeme nie tam, kde ich niekto len tak želá alebo kde sú “pripravené projekty”, ale tam, kde majú najväčší potenciál nahradiť časť automobilovej dopravy. Tu sú kľúčovými slovami dáta a hodnota za peniaze.

Zaujímavé sú aj geografické súvislosti. Ukazuje sa, že ani členitosť ani počasie nie sú tak určujúcim faktorom, ako si v našom podvedomí myslíme. Opäť, nielen tento prieskum, ale aj skutočný život ukazuje, že cyklistická doprava je reálnym dopravným módom v krajinách s členitým reliéfom (napríklad Švajčiarsko, Nórsko či Rakúsko), s vlhkým a veterným počasím (napríklad Holandsko, Belgicko, Veľká Británia, škandinávske krajiny) či s počasím naopak veľmi horúcim (napríklad Taliansko či Španielsko). Toto si uvedomujeme všetci tí, ktorí cestujeme po Európe a zájdeme aj inde, ako do rekreačných rezortov – nárast bicyklov v uliciach európskych miest je nie že zreteľný, ale priamo do oči bijúci.

No a napokon je potrebné sa zamyslieť nad kvalitou verejnej správy, ktorá má na starosti dopravu a mobilitu, pretože je to v konečnom dôsledku ona, kto rozhoduje. Na Slovensku je verejná správa – až na výnimky – z hľadiska nemotorovej dopravy tristná a ak teda mestá a štát chcú rozvíjať nemotorovú dopravu, tak nemôžu túto nepriaznivu situáciu ignorovať. Črtajú sa tu dva hlavné smery, jednak zamestnávanie viac a viac odborníkov na nemotorovú dopravu (s primeraným postavením a mzdou) a jednak vzdelávanie tých, ktorí tam sú teraz. Skrátka nie, nesmie sa stávať, že dopravný inšpektorát zamietne snahu obyvateľov (!) o zriadenie obytnej zóny s argumentom, že obytná zóna “mala svoje opodstatnenie v predchádzajúcom politickom zriadení štátu”, ale dnes už je “priamym ohrozením života a zdravia detí!” (Banská Bystrica). Alebo že snahe miestnej samosprávy o osadenie spomaľovacích prahov na ceste cez dedinu, ktorá trpí vysokou intenzitou dopravy a jej vysokou rýchlosťou, slepo bráni legislatíva iba preto, že formálne ide o cestu III. tretej a to bez ohľadu na to, že premávka tu skutočne ohrozuje životy a zdravie a znižuje životnú úroveň obyvateľov a hodnotu ich majetku (Kysucké Nové Mesto). Či prípadne pri masívnej generálnej oprave cesty 1. triedy v širšom centre mestečka, ktoré trpí možstvom áut vo svojich uličkácha na poriadnu hromadnú dopravu nemá peniaze, sa absolútne ignorujú cyklisti a pri širokánskych pruhoch pre autá sa nenájde miesto pre aspoň vyhradené, keď už nie separované pruhy pre cyklistov (Banská Štiavnica). V tejto súvislosti je treba ešte spomenúť aj nevyhnutné úpravy legislatívy, ale verme, že to je ten najľahšie riešiteľný problém.

Možno sa zdá prieskum japonskej firmy s krajinách iných ako Slovensko nepodstatný a nerelevantný, ale dobrí politici vedia čítať trendy a vedia si z neho prečítať, čo už o pár rokov ľudia budú chcieť a najmä čo je v naších mestách potrebné pre zvýšenie kvality života. Máme takých?